Pornografia demokracie
ALAIN BADIOU | Le nouvel Observateur
Pornografia demokracieVynikajúca hra Jeana Geneta, „Le Balcon“ (Balkón), dáva do protikladu vládu obrazov a reálno revolty. Hra začína v bordeli, obmedzenom mieste celkovo oddanom fantáziám. Genet skvelo nazerá skutočnosť, že to, čo ukazuje skrytú dravosť súčasnej moci je množenie obscénnych obrazov.
Vonku medzitým prebieha povstanie pracujúcej triedy, práve tak ako dnes, mimo bordelu, chaosu, ktorým je Západ, medzi robotníkmi juhoafrických baní, tisícmi vzbúr pracujúcej triedy v Číne, či, tiež, na počiatku Arabskej jari. No rovnako tak v ubytovniach doma, kde sa tlačia pracujúci z Afriky.Vážna otázka, ktorú hra „Balkón“ kladie povstaniu, s jeho nepredvídateľnými dôsledkami, je nasledovná: môže sa politická emancipácia oslobodiť od týchto obrazov? Problémom je, že nahá moc, ktorá sa ukrýva za prchavú plastickosť a zvodnú obscénnosť obrazov sveta demokracie a tovarov, sama nemá žiaden obraz, ale je skôr nahou realitou, stavom, ktorý má ďaleko k snahe zbaviť nás obrazov, namiesto toho garantujúcim ich moc.
Bordel obrazovPostavou v Genetovej hre, ktorá na javisku zobrazuje moc bez obrazu za samotným obrazom, je, prirodzene, policajný šéf. Je emblémom nahej moci, pretože je „pozostatkom“ obrazov. Nikto netúži po policajnom šéfovi – na rozdiel od úžasného športovca, televízneho moderátora, profesionálneho dobrodinca, demokratického politika na zhromaždeniach štátnej moci, topmodelky alebo milionára zábavného priemyslu, ktorí sami profitujú z tohto bordelu obrazov.
Ústrednou otázkou pre tých, ktorí sa usilujú zlomiť moc moci, je oslobodiť sa od okov obrazov, ktoré ich zväzujú – a, za tým účelom, poznať, kto je policajným šéfom ich najintímnejším presvedčení. Čo je tou subjektívnou hybnou silou za našim pritakaním svetu tak, ako je? Popritom ako myšlienka revolúcie opustila scénu, je náš svet iba obnovením -za pornografickými, zhodnými obrazmi- tovarovej demokracie.
Môj optimizmus spočíva v mocnom, organizovanom a ľudovom myslení, ktoré by čeliac tomuto obnoveniu mohlo prerušiť tento spätný cyklus, ktorý nás priviedol nazad do stavu -neobmedzenej dominancie liberálneho kapitalizmu- podobnému tomu z 1840-tych rokov. Aktívne jadro na zničenie nášho policajného šéfa -konkrétne nášho pritakania obrazom bordelu, chaosu, ktorým je Západ- nie je kritika kapitalizmu. Tí, ktorí sa uspokoja s kritikou ekonómie stále navrhujú určitý druh regulovaného, akceptovateľného kapitalizmu – nepornografického, environmentálne prijateľnejšieho, a vždy demokratickejšieho. No z takýchto chimér nemôže nič vzísť.
Poetické zvlečenie súčasnostiJediná nebezpečná a radikálna kritika je politická kritika -v praxi- demokracie. Pokiaľ nie sme schopní vykonať tvorivú kritiku demokracie v širokej miere, budeme stagnovať vo finančnom bordeli obrazov. Budeme sluhami dvojice, ktorú v Genetovej hre predstavuje bordelmama a policajný šéf: dvojica vytvorená konzumovateľnými obrázkami a nahou mocou.
No aký typ zrušenia obrazov potrebujeme my, ktorí sa snažíme ponechať dvere otvorené a utiecť z Platónovej jaskyne, demokratickej vlády obrazov bez myslenia? Ako môžeme nájsť silu ujsť zo súčasných obrazov a stať sa komunistami nového sveta? Ako hovorí jeden rebel v hre „Balkón“: „Ako sa vieme dostať bližšie k Slobode, Ľuďom, Cnosti, a ako ich môžeme milovať, ak si ich zidealizujeme? Ak ich spravíme nedotknuteľnými? Musíme ich ponechať v ich živej realite. Nech sú básne a obrazy, no nesmieme z nich mať potešenie, musia bodať.“
Tak vytvorme tieto básne a obrazy, také, ktoré neuspokojujú žiadnu z našich zotročených túžob. Pripravme sa na poetické zvlečenie súčasnosti.
Zdroj: http://www.egs.edu/faculty/alain-badiou/articles/the-pornography-of-democracy/
▲
0 коммент.:
Okomentovat